ἰατρεῖόν ἐστιν τὸ τοῦ φιλοσόφου σχολεῖον - Gesundheit und Moral bei Seneca und Epiktet

Obsahom príspevku je komparatívna analýza Senecovho a Epiktétovho chápania telesného a duševného zdravia (ὑγίεια, valetudo), ktorá viedla k nasledujúcim zisteniam: 1) Seneca aj Epiktétos považujú telesné zdravie za indiferentný faktor (ἀδιάφορον, indifferens), čo je v súlade so stoickým učením. Avšak zatiaľ čo Epiktétos zastáva tento postoj dôsledne, Seneca ponúka diferencovanejšie, pozitívnejšie hodnotenie a tvrdí, že telesné zdravie zohráva kľúčovú úlohu pri plnom rozvoji cnosti. 2) Seneca aj Epiktétos zobrazujú múdreho človeka ako lekára zodpovedného za zdravie duše. Jeho autorita sa zakladá nielen na starostlivosti a dôvere, ktorú nadväzuje so svojimi žiakmi, ale aj na jeho vlastnej pokročilej skúsenosti so sebapremieňaním, ktorá ho oprávňuje viesť ostatných. 3) Lekárska dietetika slúži v rámci svojich rôznych oblastí ako rozhodujúci referenčný bod pre stoickú koncepciu zdravého života.

Health and morality in Seneca and Epictetus

In this contribution, a comparative analysis of Seneca’s and Epictetus’ concepts of physical and mental health (ὑγίεια, valetudo) is conducted. The following points are made: 1) Both Seneca and Epictetus consider bodily health as an indifferent factor (ἀδιάφορον, indifferens), consistent with Stoic doctrine. However, while Epictetus maintains this stance consistently, Seneca offers a more nuanced, positive assessment, arguing that bodily health plays a pivotal role in the full development of virtue. 2) Seneca and Epictetus both depict the wise man as a physician responsible for the health of the soul. His authority is founded not only on the care and trust he establishes with his disciples but also on his own advanced experience of self-transformation, which qualifies him to guide others. 3) Within its various domains, medical dietetics serves as a critical reference point for the Stoic conception of healthy living.