Naratívy o gruzínskych parlamentných voľbách v slovenskom informačnom priestore

Hneď po získaní nezávislosti v 90. rokoch bolo Gruzínsko (s výnimkou pobaltských republík) jediným postsovietskym štátom,
ktorý sa po rozpade Sovietskeho zväzu nestal súčasťou Spoločenstva nezávislých štátov. Aj keď sa Gruzínsko stalo súčasťou Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (obrannej aliancie zloženej z postsovietskych štátov pod vedením Ruska), neskôr z aliancie vystúpilo a zadefinovalo vstup do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie ako hlavný cieľ svojej zahraničnej politiky. Gruzínsko taktiež upevňovalo vzťahy s Ukrajinou a Moldavskom, s ktorými koordinovali úsilie o európsku a euroatlantickú integráciu. Od roku
2017 je integrácia do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie dokonca zakotvená v gruzínskej ústave. Gruzínsko bolo v tomto zahranično-politickom smerovaní konzistentné aj napriek tomu, že  čelilo zo strany Ruska zastrašovaniu, obchodnej a energetickej blokáde a teritoriálnym stratám. Navyše, reakcie Európskej únie a NATO na gruzínske snaženie boli v podstate až donedávna pomerne vlažné. Gruzínsko získalo status kandidátskej krajiny v roku 2023.