THE ISSUE OF INFORMED CONSENT OF THE SURROGATE MOTHER IN CONTEXT OF SURROGACY ARRANGEMENTS – AUTONOMY AND DIGNITY

OTÁZKA INFORMOVANÉHO SÚHLASU NÁHRADNEJ MATKY V KONTEXTE DOHÔD O NÁHRADNOM MATERSTVE – AUTONÓMIA A DÔSTOJNOSŤ 

Od chvíle, keď sa asistované reprodukčné techniky rozšírili v medicínskej vede, sa objavili bioetické princípy a právne dôsledky týkajúce sa komerčných dohôd o náhradnom materstve, predovšetkým so zameraním na postavenie náhradných matiek. S nástupom oplodnenia in vitro a rastúcou prevalenciou náhradného materstva v druhej polovici 20. storočia vzbudila zmluvná povaha týchto dohôd významné etické a ľudskoprávne obavy. Článok sa zaoberá komplexnosťou rodičovského vzťahu, možným zneužívaním náhradných matiek a kritickým významom informovaného súhlasu a autonómie pacienta v tomto kontexte. Analýza týchto otázok môže osvetliť etický a právny diskurz týkajúci sa komerčného náhradného materstva a prispieť k diskusii o dôležitosti informovaného súhlasu náhradnej matky v dohodách o náhradnom materstve. 

Since assisted reproductive techniques have widespread in medical science, bioethical principles and legal implications surrounding commercial surrogacy arrangements, particularly focusing on the position of surrogate mothers have emerged. With the rise of in vitro fertilization and the growing prevalence of surrogacy in the latter half of the 20th century, the contractual nature of these arrangements has sparked significant ethical and human rights concerns. The article delves into the complexities of parental filiation, the potential exploitation of surrogate mothers, and the critical importance of informed consent and patient autonomy in this context. The analysis of these issues could shed light on the ethical and legal discourse surrounding commercial surrogacy and collaborate to the discourse of the relevancy of the informed consent of the surrogate mother in surrogacy arrangements.