To sme sa pavili s mojimi kamerátkami o tom, že či by niektorá z nás dokázal napisať kníhu sama o svojom životzie.
A vtedy napiať prišiel veľmi smiešne.
Sme sa všetky začali smiať a sa som vtedy zvodnotila, že to by som všetký.
A vtedy napiať prišiel veľmi smiešne. Sme sa všetky začali smiať a sa som vtedy zvodnotila, že to by som musela teda mať veľmi silnú motiváciu na to, aby som napisať nečo.
Také čípy som sa chcá podeliť so všetkými ľudmi.
A vtedy som ešte netušila, že ani nie o rok budem pracovat na vlastnej kníhy, o vlastnom životie.
Ale vedím, že je to, o čo som sa snažila, že sa mi podaril dosiahnivči, že ta kníha nebola iba samoučalna.
Nechcel som demonstravať do lento, že som naozaj taká zaujímava osobnosa, ktorý sa oplačí čítate kníhu.
Chcel som najmä, aby pomohla to mu čítateľovie viac je sa otvoriť.
Či myšlenkám a pocitom inspiráciou, pretuknímu. Ampál môj život, ktorý som si zachytával do tohto zapisnika.
Tu som si zapisovala všetko teda, čo som mala v pláne, čo som koho som stretla, kde som mala kam ísť, kde som bola a podobne.
Pokrem toho som si tu začal zapisovať aj svoj básným, ktoré som začal písať tiež hlavne nedávno.
Ty básným boli vlastne takým najautotickým vyjadrením toho, čo tovo k kim som v samotnej podstatie.
Ta kníha bude rozpráť o mne veľmi špeciálným spôsobom, možno troško abstractnejším vo forme básní a autorských textov.
Ale tým, že som aj vizuálna o veľkým, aj grafická dížejnerka, tak ako by som sa nevedia z totožnet z tým,
že tie moje pocity by boli vyjadrené iba prostrední som textu.
Lebo v ní mám to, že aj iné formy u mene majú prostrední, ktoré iba text nie umožňuje použiť.
Preto som sa rozhodla, že tie texty, ktoré hovorí o mojom životu, budem doplneť vlastnými ilustráciami.
Okrem teda tých ilustrácií som kníha používá vlastný rukopis, tým, že som chcá, aby ta vypojď bola taká autentická.
Aby čítateľke číta to, čo som napísala, cítil z toho to mojej osobnost.
Z rukopisu sa da veľa vyčítate človeku.
Znikla takáto autorská kníha, básník a textov, voľa sa veršenie dospele.
Tato kníha sa skála z dvoch hlavných častí.
Ta prvá časť obsahuje moje vlastné textia i ilustrácie.
Tých je 120 strán, to je vlastne do polvice.
A druhá polovice kníhy sú trázne strany pre toho čítateľa.
Tak ako mne, kedy si pomohlo písanie a zápisniť, tak som chcela,
aby aj ten čítateľ, keď už to kníhu dostane do ruk,
aby mňa len prelistoval, niekde založilo kníhou ničky,
napríklad, ako toto sa zamlodí kníhy,
ale aby naozaj ten zápisnik ním žil tak ako ten môj prvotný storím,
som žila v podstate každý deň, som si tam nečo zapísala, nosila som ho všade,
lepovála som si všetko množnej do neho.
Takže takisto som chcela, aby čítateľ mohol asi sa tak najskur oslovodí
od toho, čo ho trápi alebo sa podeliť s tým, čo ho tieží.
A na tom vlastnecovú polovice kníhy, okrem toho môže ktorú nepísať
aj do tej mojej polovice, ktorú tvorí ja šty ricyklí básny
a jedna povietka, ta povietka sa vál akurát 127 paremneho ticha,
ale okrem tejto povietky sú tu šty ricyklí básny,
prvý cykus je červená poezia, druhý modrá,
tretí čierna a štvrtý anglická poezia.
Možno, že už aj tým toho voľvou, tým názomu,
vidno, že som vizuálna umelkňa,
že na mňa je naozaj podstavná tá vizuálna čast,
aj keď písem.
Ale každý ten cykus hovorí vlastne o mňa, o môjom živote
možno od trochu iných perspektív,
niektoré tie básny, ako napríklad červené poezie
nedospelejšie, či nie sú až také
učesané, alebo som možno naozaj také najosobnejšie,
ale v tej modré, naopak,
sú už také také kultimovanie,
že už vznikli poučitom časom obtoby.
A čo sa týka tej povietky, povietka,
tu povietku som zvorila možno pre to,
aby som
ten jazyk trošičku odlachčia,
pretože tie básny sú viacé,
abstrakné, povietká vietské,
a tým, čo chcá aj ukazať, či to je to,
že
vlastne môže viedrvať tie pocity,
tak ako mu to je vlastne,
nie musí v niejakou strojenie písať,
môže to byť naozaj,
iba takéto voznámočky, ako som si rovila
do zákliznika, alebo to môže
nejakou uvedný napnisť,
alebo nakrysiť, alebo načomárať.
To už je na niom, ale moji hlavným čením
aby táto kníha naozaj
bola súčasťou viemu životu,
aby mu tak vnútor nepolohla,
aby ti nie boli len nejaké
pekná formálna
kníha o tej formálnej stránke,
ktorú si prelistuje
a pozrie, ale aby naozaj
ho to posunul od ďalej,
či už u malocké tvórby,
či už uozaj.
